Sedliačky

„Neplač, dieťa moje. Každá žena je otrokyňa, tak ani ty nebudeš vyvolená," hovorí babka svojej mladej vnučke. Znie to ako rada do života, no v minulosti na vidieku táto veta fungovala takmer ako zákon. Joanna Kuciel-Frydryszak nám v knihe Sedliačky ponúka dojemný a mimoriadne silný portrét žien, ktoré s ohnutými chrbtami niesli na pleciach celú krajinu. Sú to naše babky a prababky... V tejto knihe sa dozvieš: - ako vyzeral bežný život vidieckych žien na prelome 19. a 20. storočia – bez práv, bez majetku a bez možnosti rozhodovať o svojom živote - prečo mala pre mnohých otcov väčšiu cenu krava a pár jutár zeme než vlastná dcéra - aké boli dôsledky absolútnej závislosti ženy od muža – vrátane domáceho násilia a vynútenej intimity - ako spoločenský a náboženský tlak ovplyvňoval ženské telo – keď žena rodila jedno dieťa za druhým, často bez lekárskej pomoci či oddychu - aké šance mali ženy prelomiť kruh generačnej chudoby a podriadenosti a čo museli obetovať, ak sa rozhodli vzoprieť tradícii - ako v nás dodnes žije skúsenosť týchto žien – v hodnotách, strachoch, ale aj v sile, ktorá je našim dedičstvom.Drina od svitu do mrku pri kravách, na poli, pri deťoch. Potom rýchlo navariť hladnému mužovi, nie však príliš skoro, pretože polievka musí byť horúca. Večer pri sliepňajúcej petrolejke poplátať oblečenie. A až potom prichádza chvíľka, ktorú môže venovať sebe. Aj tak vyzerala každodennosť našich starých a prastarých mám, ktorú formovala nerovnosť, závislosť od muža, samota a často aj násilie.Poľská spisovateľka Joanna Kuciel-Frydryszak vo svojej knihe Sedliačky dáva hlas vidieckym ženám, aby hovorili o svojom živote: o každodennej neľudskej námahe, o svojich obavách, strachoch i snoch, o živote plnom túžob, ktoré hatia predsudky, povery i očakávania spoločnosti. Hovoria však aj o všadeprítomnom násilí, nútených manželstvách, neustálych tehotenstvách a nemožnosti zmeniť svoj údel. Joanna Kuciel-Frydryszak čerpá z archívov, spomienok i rozhovorov s potomkami a svoju knihu komponuje ako pútavý dokumentárny román, ktorý je zároveň sociologickou sondou hlboko do srdca stredoeurópskeho vidieka.Toto silné a hlboko dojímavé čítanie ukazuje silu žien, ich bezhraničnú oddanosť rodine, ale aj ich túžbu po zmene a nerovný boj o vlastné živobytie či vzdelanie. Čítame túto knihu, vidíme, ako veľmi sa zmenil svet, a zároveň si uvedomujeme, ako nás to všetko ešte stále hlboko ovplyvňuje. Kniha Sedliačky sa v Poľsku stala literárnou udalosťou. Predalo sa jej viac než 600-tisíc výtlačkov a naprieč celou krajinou spustila živú diskusiu o postavení žien v spoločnosti, o dedičstve vidieka i o dobe, v ktorej žili naši predkovia. Sedliačky sa hneď po vydaní zaradili medzi najvýraznejšie reportážne knihy posledného desaťročia.Výnimočná dokumentárna kniha Sedliačky s podtitulom Rozprávanie o našich starých mamách vychádza v preklade Karola Chmela.