Keď láska bolí, aj chlapi plačú - Ľubomír Piro

Nebýva zvykom, aby heterosexuálne orientovaný chlap písal o láske dvoch mužov. Usudzujúc, že je načase pokúsiť sa vykoreniť predsudky, ktoré zachvátili ľudskú myseľ, žijúc v presvedčení, že všetci potrebujeme lásku, sa autor rozhodol tak ako sa rozhodol a nezvyčajný román uzrel svetlo sveta. Všetci túžia po láske, tak si ju prajme navzájom, neubližujme, nesúďme...  

Láska má veľa podôb a mnohí sa už ocitli v jej nežnom náručí, ba aj v jej bolesť spôsobujúcich okovách. Hrdinom príbehu je však gay... No, čo už s tým, keď sa takýto narodil. Život predsa vôbec nezaujíma, či ste orientovaní tak alebo onak. Život patrí všetkým a láska zas každému. Hlavný hrdina má dve možnosti. Buď to prijať a žiť šťastne až do smrti alebo to odmietnuť a trápiť sa po celý život. Ktorú možnosť si vyberie?  

Ukázka z knihy:

Pocítil na svojom ramene jemný dotyk malej dlane. Otočil hlavu. Za ním stála tá príjemná sestrička, ktorú si ako prvú získala ich nesmierna láska. To úžasné, citlivé a útle dievča, ktoré sa v tomto nemocničnom prostredí ocitlo možno omylom, ich vôbec neodsudzovalo. Ba práve naopak. Nesmierne s nimi spolucítilo. Z jej smaragdových očí sa hrnuli potoky sĺz. Stihol si ešte všimnúť, že za ňou stálo takmer celé osadenstvo, ktoré malo v ten večer službu. To sa už neovládol a všetky tie potláčané emócie a tá bolesť, ktorú teraz prežíval, to všetko vyvrcholilo v plač. Rozreval sa ako malé decko.    Od malička sa zvykne chlapcom vravieť, že chlapi predsa neplačú. Nie je to celkom pravda. Plačú. Plačú mnohí, len sa to snažia skrývať. Avšak plačú... Ak ich gniavi veľká bolesť na duši, keď láska bolí, aj chlapi plačú.      Tak voľajako to bolo aj u neho. Najskôr nemal žiadne skúsenosti. Potom sa objavila istá deva a on zistil, že milovať sa s babou je nesmierne krásne. No objavil sa driečny junák a on dospel k záveru, že nie len milovanie s babou býva úchvatné. Mal v hlave zmätok. Pripadal si, akoby sa hľadal a stále sa nevedel nájsť. Život dokázal priniesť skutočne množstvo prekvapení i prekážok a toto bola jedna z nich. Bariéry však treba prekonávať a pokračovať ďalej svojou cestou. Ak zostaneš stáť, tak si v keli alebo možno aj v kapuste, tak voľajako to vravela Laura. Zamyslený chalan si uvedomoval, že sa zastaviť rozhodne nemienil. Práve naopak, musel kráčať ďalej. Život mal pred sebou, tak by mal brať to, čo mu prinášal. Avšak nové skutočnosti ho navidomoči zaskočili. Po dnešnej noci si bol stopercentne istý. Celý čas sa snažil nahovoriť si, že to je iba normálne priateľstvo. Nebola to však pravda. Pravdou bolo niečo celkom iné. On Reného miloval. Skutočne, reálne, priam bytostne.    Mal rád služby s Lukášom a to z jediného dôvodu. Bola s ním neskutočná zábava a človek naozaj ani len netušil, akú hovadinu v najbližšej chvíli opäť zapotí. A tento humorom obdarený človek ich potil skutočne intenzívne.    „No a to ti je nič oproti tomu, čo sa mi stalo pred niekoľkými rokmi. To som si tiež myslel, že si len tak prdnem. No...? A posral som sa. Si predstav. Normálne som sa ti posral,“ vykopol to zo seba Lukáš ako futbalovú loptu, keď opäť strčil hlavu za záves.         „Dosť už, kamarát. Prosím ťa ušetrí ma detailov. Dobre? Naozaj stačilo. Ja už skutočne nemôžem,“ prosíkal uchechtaný čašník s utierkou pritlačenou na ústach a očami zvlhnutými od sĺz.