Thomas C. Foster Ako čítajú romány profesori

Zo všetkých literárnych druhov je román bezpochyby najpríťažlivejší a najdiskutovanejší.

Od Petronia, Miguela de Cervantes, Madame de la Fayette, Jane Austinovej až po súčasných majstrov sa román vyvíjal v závislosti od spoločenských, sociálnych a technologických zmien, celé stáročia vstrebávajúc tradíciu a nové myslenie. Nájdeme v ňom kultúru, predsudky, novú filozofiu, ideológie, náboženstvá a celé dejiny ľudstva.

Thomas C. Foster geniálne sprevádza čitateľa cez fascinujúcu symboliku románov. Nech nám už román na samom začiatku zvestuje hocičo, ide o informácie o tom, kto, čo, kde, kedy, ako a prečo. Inými slovami, spôsob, akým je príbeh vyrozprávaný, je rovnako dôležitý ako príbeh samotný.

Je len v rukách čitateľov, či si román obľúbia, alebo ho odmietnu, preto by mali o ňom niečo vedieť. V prvom rade musí čitateľ so spisovateľom spolupracovať a aj román sa mu potom odmení hlbším zážitkom, radosťou z čítania a dojmom, ktorý rezonuje ešte dlho potom, ako dočíta poslednú stránku.

Profesor Foster je výborný rozprávač. Čítaj romány ako profesor je zábavná a inteligentná kniha určená širokému publiku. Nikto sa nenarodí ako skúsený čitateľ a ak chceme porozumieť hlbším rovinám textu, táto kniha bude naším spoločníkom a prinesie nám intenzívnejšie zážitky z čítania. "Pôsobivosť románov do značnej miery spočíva v tom, že čitateľ musí so spisovateľom spolupracovať, vžíva sa do príbehu postáv a aktívne sa zapája do budovania jeho zmyslu. Román zároveň čitateľa odmeňuje intímnejším pôžitkom než sprostredkované žánre drámy či filmu. Práve vďaka tomu, že tvorca aj publikum sú od prvého riadka zároveň darcom aj obdarovaným, román ostáva v našich mysliach ešte dlho potom, čo knihu zavrieme." "Každé obdobie má svoj literárny étos, niekedy ich má dokonca viacero. 20. storočie sa väčšinou točilo okolo niekoľkých vzájomne súvisiacich bojových pokrikov: "Preč so starým!", "Preč s konvenciami!", "Urobme to nanovo!" alebo "Kým neskúsiš, nevieš."

Potreba experimentovať a zavádzať novoty mala mnohé formy, často išlo o odmietnutie inovácií predošlej partie rebelov. Moderna sa môže prejavovať aj takto. Alebo postmoderna."